Najnovšia správa „The Trade and Development Report 2022“, ktorú vydáva Konferencia Spojených národov pre obchod a rozvoj (patrí pod OSN) varuje, že svet speje ku globálnej recesii, pokiaľ sa nezmení súčasné smerovanie menovej a fiškálnej politiky rozvinutých krajín. Odkaz pre centrálne banky (najmä americký Fed) znie: „Nedvíhajte úrokové sadzby v boji proti inflácií!“ Správa upozorňuje, že zvyšovanie úrokových sadzieb ešte viac spomalí rast svetovej ekonomiky a najväčší dopad očakáva práve na krajiny rozvojového sveta, ktoré sú alebo sa dostávajú na pokraj defaultu (neschopnosti splácať svoj dlh). Problémy rozvojových krajín, spôsobené extrémnym zadlžením, rastúcimi nákladmi na obsluhu verejného dlhu, rastúcimi cenami...
Eurozóna nie je homogénny celok, a to ani ekonomicky. Je to zoskupenie štátov, kde sú na jednej strane krajiny ako Estónsko, Litva a Lotyšsko, ktoré aplikujú zodpovednú fiškálnu politiku a miera ich zadlženia (meraná pomerom verejného dlhu k HDP) je nízka. Aktuálne sú to však práve tieto krajiny, ktoré zaznamenávajú najvyššie miery inflácie (Estónsko 20%). Na druhej strane sú ekonomiky Grécka, Talianska a Portugalska, kde miera zadlženia významne presahuje 100% HDP. Tieto krajiny zatiaľ nezaznamenali takú mieru inflácie ako pobaltské krajiny. Navyše, inflácia im ako dlžníkom vyhovuje a umožňuje im tieto dlhy monetizovať. Za týchto okolností má ECB pred sebou...
Prekvapivo, v dnešných turbulentných časoch rastúcej inflácie a celkovej neistoty ohľadom ďalšieho vývoja menovej politiky ECB sa zdá, že Eurozóna prijme nového člena. Chorvátsko je pripravené od 1.1.2023 nahradiť Kuny za Eurá. Aspoň tak to konštatuje Konvergenčná správa za rok 2022 a hodnotí, že Chorvátsko splnilo všetky 4 konvergenčné kritériá týkajúce sa cenovej stability,verejných financií,výmenného kurzu adlhodobých úrokových sadzieb. Chorvátsko splnilo všetky kritériá ako jediná zo siedmich krajín, ktoré sa zaviazali prijať Euro (Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko). Pre zaujímavosť v prípade hodnotenia cenovej stability sa za referenčnú hodnotu stanovila priemerná miera inflácie Francúzska (3,2%), Fínska (3,3%) a...
Graf ukazuje na modrej krivke rast priemernej ceny nehnuteľností na Slovensku podľa údajov NBS v % (medziročný nárast). Pre rok 2022 sa berie prvý kvartál a medziročná zmena oproti prvému kvartálu 2021. Oranžová krivka ukazuje rast reálnej mzdy na Slovensku. Pre rok 2022 sa tiež berie prvý kvartál 2022. Červená krivka ukazuje modelový príklad, kde sa porovnáva nárast hypotekárnej splátky nového úveru pre byt 70 m2 ohodnotený priemernou cenou za m2 podľa údajov NBS pre daný rok. Napríklad ak v roku 2018 stál byt s rozlohou 70 m2 102 480 EUR (pri priemernej cene nehnuteľností podľa údajov NBS), priemerná úroková...
Presne 7.2.1992 bola v Holandskom meste Maastricht podpísaná Zmluva o Európskej únii, známa aj ako Maastrichtská zmluva. Jej podpisom boli tiež položené základy pre vznik spoločnej meny – EURO. Pre jej úspešné zavedenie boli stanovené tzv. Maastrichtské kritériá – pravidlá pre úroveň inflácie, výmenných kurzov, verejného dlhu a úrokových sadzieb. Dôvodom boli výrazné ekonomické rozdiely medzi jednotlivými krajinami Európskej únie a cieľom opatrení bolo čo najviac eliminovať riziko pre spoločnú menu a menovú politiku vyplývajúce z tejto heterogenity. A ako vyzerá Eurozóna dnes, v deň 30. výročia podpisu Maastrichtskej zmluvy, z pohľadu Maastrichtských kritérií? Inflácia a verejné zadlženie rastie Inflácia...
ECB – Christine Lagarde Inflácia v Eurozóne dosiahla v decembri 2021 úroveň 5% medziročne. Inflácia bola dominantnou témou celého predchádzajúceho roka. ECB v jeho priebehu postupne upravovala svoju rétoriku. Najskôr nepripúšťala možnosť, že monetárna politika založená na kvantitatívnom uvoľnení môže viesť k rastu cien. Následne označila infláciu za dočasný fenomén spôsobený prerušenými dodávateľskými reťazcami. Až nakoniec uznala, že inflácia tu chvíľu zotrvá. Stále však nevidí dôvod na zásadnejšiu zmenu menovej politiky, to znamená urýchlené ukončenie tlačenia peňazí a zvýšenie úrokových sadzieb. Zmení sa niečo v priebehu roku 2022? Môžeme očakávať zásadné opatrenia ECB zamerané na potlačenie inflácie? Budú rásť úrokové...
Joachim Nagel vystrieda v januári Jensa Weidmanna na poste guvernéra nemeckej Bundesbank. Na prvý pohľad sa zdá, že by mohol pokračovať v „jastrabej“ línii doterajšieho guvernéra, čo naznačuje jeho výrok z roku 2012, kedy sa vyjadril, že ECB by sa mala opäť viac sústrediť na infláciu a menej na vládne financie. Časy sa však menia a s nimi aj názory a postoje, takže vyčkajme na jeho prvé kroky. Joachim Nagel a Jens Weidmann
Podobnosť s dneškom čisto náhodná: „Najhoršie na tom všetkom je, že ľudia sa už neboja o vládne výdavky. Zdá sa, že ďalšia miliarda alebo dve nič neznamenajú. Keď bol Coolidge prezidentom v časoch prosperity, odmietol vyplatiť vojakom bonus zo strachu pred infláciou a ľudia s ním súhlasili. Dnes, tvárou v tvár bezprecedentným deficitom, ľudia vidia, že Kongres schvaľuje bonus, a sotva o tom počuť. Všeobecná ľahostajnosť k zvýšeným výdavkom sa mi zdá byť nebezpečným signálom.“ Benjamin Roth, v roku 1936 vo svojom denníku z čias veľkej hospodárskej krízy, reagujúc na politiku rastúceho vládneho deficitu a hroziacej inflácie
Christine Lagarde ECB vydala oktobrové stanovisko k menovej politike. Čo hovori? ekonomika rastie, ale rastový impulz zoslabolrástla by viac, ale brzdí to nedostatok surovín, pracovnej sily, rastie cena dopravy a energií,inflácia bude zjavne trvať dlhšie a bude vyššia, ale už budúci rok začne klesať. No a rastie kvôli vysokým cenám ropy, plynu a elektriny a zároveň rastie dopyt. A tak ECB rozhodla, že tlačenie peňazí môže a bude pokračovať, akurát tempo sa mierne zníži. Vyzerá to tak, že je pred nami ešte dlhá cesta, kým ECB uzná, že identifikované problémy uvoľnená menová politika nerieši, ale spôsobuje.
Chcete si kúpiť centrálnu banku? Môžete. Málo známou skutočnosťou je, že Bank of Japan je verejne obchodovateľná spoločnosť. 55% akcií vlastní japonská vláda, zvyšných 45% vlastní verejnosť. Treba však povedať, že s vlastníctvom akcií nie je spojené žiadne hlasovacie právo a prakticky žiadne dividendy. A ako ukazuje graf vývoja ceny akcií, ani stávka na dlhodobý rast ich hodnoty nie je veľmi perspektívna. Dnešná cena je takmer tridsaťnásobne nižšia oproti vrcholu v roku 1989, kedy sa pohybovala na úrovni cca 745 000 yenov. Prečo teda vlastniť tieto akcie? Ak si odmyslíme krátkodobé špekulácie, v Japonsku je vlastníctvo akcií Bank of Japan...
